Konštrukcia skla-sklo distribuuje mechanické napätie rovnomernejšie, pretože obe strany majú podobnú tuhosť a správanie pri tepelnej rozťažnosti. Polymérová zadná vrstva je pružnejšia a môže vytvárať mikrotrhliny okolo vzájomných prepojení buniek, keď sa modul ohýba pri opakovanom zaťažení vetrom alebo snehom.

Tieto sú najviditeľnejšie po niekoľkých rokoch prevádzky, po rutinnej vizuálnej kontrole sa zistilo, že rozdiely sú poslednú kontrolu, a preto je zistená záťaž a dlhodobé údaje v teréne dôležité ako dôležité v prvom roku.

Polymérna spodná vrstva zostáva aspoň čiastočne priepustná pre vodnú paru počas životnosti niekoľko desaťročí. Sklo je aktívne nepriepustné, takže sklo-sklo stabilizuje štruktúru odpuzdrenej a bunky sa prepájajú oveľa častejšie počas svojej menovitej životnosti.

Rovnaký efekt spomaľuje stratu výkonu súvisiacu s PID, pretože potenciál indukovanej degradácie je rýchlejšia vlhkosť v kombinácii s päťnásobným napätím medzi článkom a uzemneným rámom, čo je najdôležitejšie pre veľké polia montované na zem pri vyšších systémových napätiach.

Žiadna štruktúra nezvíťazí vo všetkých faktoroch. Konštrukcia s dvojitým sklom vedie k odolnosti proti vlhkosti, odolnosti proti PID a bifaciálnemu zisku, zatiaľ čo konštrukcia s jedným sklom si uvedomí v hmotnosti a počiatočných nákladoch, a preto by malo riadiť projekt a nie pevnou preferenciou.

Celkové náklady na vlastníctvo len zriedka sledujú samotnú kúpnu, keď sa očakáva, že systém bude fungovať dva a pol desaťročia alebo dlhšie. Nasledujúca tabuľka sumarizuje, ako sa tieto dve štruktúry zvyčajne porovnávajú pri nasadení na zem a na streche.